Z denníka príšeriek.

Autor: Andrea Klimková | 9.3.2013 o 11:35 | (upravené 9.3.2013 o 11:47) Karma článku: 8,00 | Prečítané:  410x

Odchádzame z domu. Bonnie  a Adelka z ríše psov ma sprevádzajú, takmer ako vždy. Je obyčajný deň a my sa chystáme na obyčajný výlet – k rieke, kde tvorím, píšem, premýšľam. Otváram dvere auta a šup, Bona automaticky vyskakuje na zadné sedadlo prikryté dekou a Adelka, moja dvaapolabková handicapovaná psia slečna za ňou. Usadili sa spokojne a čakajú až vyrazíme. Moje auto jazdí na naftu, moje baby sú na pohon piškótový.

prevzaté z: flog.pravda.skprevzaté z: flog.pravda.sk

 

Dnes nebudem kritická, nechcem písať o krutosti, o právach zvierat, nebude to ani skutočný príbeh z druhej ruky. Dnes vám porozprávam kratučký "operený" príbeh. Odviezli sme  sa autom zopár kilometrov k rieke, ktorá preteká našim mestom a našim sídliskom. Usadila som sa na kmeni zvaleného stromu pri rieke, ešte je dosť chladno a pri rieke stále dosť vlhko, ale slovinské trekkingové planiky ma chránili pred zimou a tak som vytiahla diktafón na zachytenie myšlienok, čo sa mi už dlhšiu dobu roja hlavou.

Zrazu zvuk rieky oživil krásny spevavý hlas. Bol tak blízko, že som cítila tie vibrácie vo vzduchu. Neverila som vlastným očiam. Krásny a pestrofarebný, veľmi spevavý vtáčik, ktorý akýmsi biológom dostal pomenovanie hýľ lesný sa mi akoby prihováral, aj smútku, ktorý už istý čas býva v mojej duši. Nepozvaný nájomník, ale neviem mu dať výpoveď. Nechcelo sa mi však  veriť, že to pestrofarebné stvorenie sa objavilo tu v nížine a pri rieke. Pokiaľ viem, toto vtáča obýva riedke ihličnaté lesy, kriačinami porastené stráne a pod. v stredných a vysokých polohách. Odkiaľ si sa tu zatúlal drobček?

Tento malý farebný škriatok sa však díval na mňa, nepoletoval medzi konármi ako zvykne, ale sedel blízko a blízučko, na jednom z dolných konárov a akoby spieval pre mňa. Ešte aj moje dve psice znehybneli a Bona si napriek svojej "duričskej poľovníckej genetike" (ktorú nedokážem ovplyvniť len korigovať) sadla tíško vedľa mojej nohy a dívala sa spolu so mnou na predstavenie, ktoré rozpútalo orchester v mojej duši. Napadla mi odvážna a trúfalá myšlienka, že je to posol blízkeho človeka, ktorý náhle opustil tento svet a zanechal v mojej duši veľké bolestivé prázdno. Moje ratio či ego sa mi začalo trošku posmievať, ale moje emotio chcelo tak veľmi uveriť, že je to možné, že je to tak a že jestvujú veci medzi nebom a zemou. Je to možné? Je možné, aby  malé vtáča z rodu Pyrrhula pyrrhula privolalo pokoj, ktorý som už dávno necítila.

 

Autor perex fotografie: Vladimír Michalec - fotaparat.cz

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Keby moc strednej Európy vládla aj na západe, Únia by už nebola

Havlíček cestoval do Ruska a konštatoval, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

KOMENTÁRE

Rakúskemu kancelárovi je smutno z vlastných rečí

Je lepšie, keď tak hovorí kancelár, než by to mali byť po voľbách ultrapravičiari?


Už ste čítali?