Poznáte niekoho, kto dokáže vyoperovať empatiu a súcit? Prosím o kontakt...

Autor: Andrea Klimková | 26.9.2014 o 7:57 | (upravené 26.9.2014 o 9:06) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  586x

Potýkam sa už istú dobu so zvláštnym osobným problémom, ktorý chcem sama so sebou vyriešiť, ale v ktorom sa občas topím, strácam, blúdim. Mám rada ľudí, ale... Hlboko sa ma dotýka krutosť okolo nás, rovnako ako ľahostajnosť okoloidúcich, okoložijúcich - voči krutosti a preto mi čoraz častejšie rezonuje v mysli otázka: "kam si sa podel človek?" Tie formálne heslá o humánnosti a ľudskosti ma už niekedy unavujú, občas si len so smútkom poviem, och ty "homo ludens", "homo economicus". Tá maska civilizovanosti je pre mňa naozaj len maskou v dnešnom turbulentnom svete zmien, násilia, agresie a krutosti. Alebo je to celé len vďaka jednostranne zameranej medializácii krutosti a násilia a je lepšie predať televízor a zrušiť internet. Potrebujem si zjavne vybudovať obranné mechanizmy... Predsa však...

Krutosť je tým najhorším čoho sa dopúšťame...

V skutočnosti, to nie sú moje slová, ale slová Richarda Rortyho, s ktorým absolútne súhlasím. Krutosť k iným ľudom, ale aj k mimoľudskému bytiu – k zvieratám. Stačí ak si pustíme správy, alebo internet a sme zaplavení informáciami o tom, kde, kto, koho  a ako...

Práve v týchto dňoch sa prostredníctvom médií potýkame s krutosťou islamského štátu, kde masové popravy, znásilnenia a nábory detských vojakov a sú na dennom poriadku a sprevádzané nemilosrdnosťou, ukrutnosťou a porušovaním ľudských práv. Ale krutosť je súčasťou aj toho nášho civilizovaného západného sveta, dizajnovaného pravidlami a normami, morálkou a demokraciou.

Prečo ma krutosť zaujíma?

Stretávame sa s ňou permanentne a stále rovnako ma desí, či už v podobe krutosti tínedžerov, dokumentujúcich upálenie mačky, alebo vo vizualizovaných správach a dokumentoch potravinárskeho priemyslu a kožušníckeho priemyslu. Desí a zároveň  nalaďuje nepriateľsky voči tým, ktorí ju páchajú na bezbranných: deťoch, senioroch, zvieratách. Už dlhšiu dobu ma zaujíma náš vnútorný morálny softvér, ktorý takéto konanie umožňuje. Tie nebezpečné a temné zákutia ľudskej duše sú údajne v každom z nás, ale nie každého z nás sa to týka. Mnohí autori ako motívy krutosti uvádzajú chuť moci, kompenzáciu pocitu menejcennosti, zvedavosť, túžbu po silnom zážitku a potrebu prekonať nudu. Je to tak? Je agresivita a brutalita v našom ľudskom „JA“ založená na psychických predispozíciách, na našom morálnom vývine, alebo je spôsobená okolnosťami? Celá naša história popretkávaná násilím mi nedáva uspokojivé odpovede.

Odkiaľ sa berie krutosť?

Iste viete, alebo registrujete, ako sa okolo nás v skrytej podobe plazí napríklad v podobe domáceho násilia, alebo praktík niektorých skupín, subkultúr, občas sa dostane na svetlo sveta, ale často o nej ani nevieme. Dokonca, slovenská spoločnosť radšej nepripúšťa fakt, že slovenské deti sú vystavené týraniu viac, než by sa zdalo. Naši českí susedia aspoň neodvracajú zrak a  čísla a štatistiky neretušujú, ale otvorene hovoria o náraste týraných detí. Ak ale budeme odvracať zrak, ak sa nepostavíme proti krutosti, mám obavy, že sa stane čímsi, na čo si zvykneme, čo síce odmietame, ale nič s tým neurobíme...

Poznáte niekoho, kto dokáže vyoperovať empatiu a súcit? Prosím o kontakt...

PS: aby ste mi rozumeli, nechcem sa vzdať svojho súcitu, svojej empatie, svojej účasti či zdieľaniu, len občas pekelne bolí, najmä, keď neviem odvrátiť zrak. Ale mnohí to iste poznáte...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?