Príbehy z druhej ruky: Taiga a Tania - odsúdené na život.

Autor: Andrea Klimková | 27.8.2015 o 14:11 | (upravené 27.8.2015 o 14:49) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  789x

Akou úbohou bytosťou môže sa stať človek - sebarealizujúci sa dnešný človek, napĺňajúci svoje konzumné potreby, nepoznajúci slovko "zodpovednosť", hoci sa každú nedeľu prežehnáva v kostole, nadáva v miestnej krčme na utečencov...

...nadáva na nízke platy a vysoké ceny, na susedovu "zelenšiu trávu", na slobodnú matku odvedľa, na tých hnusných ľudí, ktorí si dovoľujú kritizovať vládnu garnitúru, ktorá sa chce predsa "iba nabaliť" na strave pre pacientov a zamestnancov v štyroch slovenských nemocniciach. Nebudem sa venovať politike, ani našim slovenským kauzám, môj príbeh je o inom...

Akou úbohou bytosťou môže sa stať človek, ktorý večer, po zotmení  zastane kdesi v Hatinách (chátrajúca a rozpadávajúca sa takmer opustená osada medzi poliami, kdesi na križovatke ciest medzi Moldavou nad Bodvou a Jasovom) a bez štipky súcitu, vyhodí bezbranné malé šteňatá z auta. Naštartuje a odfrčí. Pre túto úbohú ľudskú bytosť zjavne  bežná prax. S pokojom si večer ľahne do postele... a zaspí, ako na mäkkej poduške, to znamená, bez výčitiek svedomia. Horribile auditu. Horribile dictu. Horribile visu. (Je hrozné to počuť. Je hrozné to povedať. Je hrozné to vidieť). Teda, aspoň pre mňa. (NE)morálnosť naša každodenná, chlieb náš každodenný.

Jasovské šteniatka

Dve fenky - kríženky, sotva trojmesačné, vyhodené ocitli sa medzi poliami, len s augustovou nocou, slnkom spálenou trávou a strachom. Nevedeli, ktorým smerom sa vydať, kde je ich psia mama, kde skloniť hlavu, kde uhasiť smäd. Zaspali v malej úžľabine, hneď vedľa cesty, bok po boku. Nikde ani živej duše. S ránom sa dovalila horúčava tropických augustových dní, hlad, smäd a hluk prechádzajúcich áut. Mnoho párov očí registrovalo dve opustené sestričky. Boli videné z okoloidúcich áut, autobusov celé tri dni. Bok po boku, pustili sa na cestu. Hlad zaháňali trávou, lúčnymi kvetmi, smäd uhasili rannou rosou. Nezastavil nikto. V Jasove, vzdialenom štyri kilometre začali stretávať ľudí, ale z každého dvora ich odháňali. V tomto kraji je to bežné - v tomto kraji je to zvykom. Napokon všetky psy končia v rómskej osade. Ocitli sa na akejsi stavbe, ktorá sa pre ne na chvíľku stala útočiskom. V neďalekej bytovke sa našli ľudia, ktorí ich nachovali, napojili a zavolali do Košíc... a svitlo na lepšie časy. 

Taiga a Tania v dočasnej opatere

Šteniatka boli hneď nasledujúci deň (15.8.2015) urgentne prevezené do Košíc. V Jasove ide o vysoko rizikové prostredie kvôli neďalekej rómskej osade, odkiaľ sme v minulosti mali nesmierne ťažké prípady týrania a usmrtenia šteniat. Ešte v ten deň boli sestričky ošetrené na veterinárnej klinike SLON, kde im bolo diagnostikované počiatočné štádium ochorenia kože - demodex, z dôvodu zníženia imunity aj počiatočné štádium podvýživy. Dostali mená a momentálne vyrastajú a socializujú sa u mňa,  v dočasnej opatere. Sestričky sú jedinečné, sú to malé bytôstky, v ktorých sa schováva úžasná osobnosť, od prvej chvíle sa ukazujú ako inteligentné, chápavé, učenlivé. Nepohnú sa jedna od druhej. Odsúdené na život.

Namiesto záveru

Na túto tému, by sme skutočne mohli písať, písať a znovu písať. Takýchto smutných príbehov pribúda a pribúda. A mne  sa už nechce vysvetľovať rodine, že na návštevu neprídem, mamke, nech so mnou na víkend nepočíta a angličtinárke, že hodinu ruším, pretože opäť zaskakujem a riešim problém za akési nemorálny dobytok. Mám totiž už stopäťdesiatu prvú dočasnú opateru od roku 2009. Mimochodom, to moje vyjadrenie...nemyslím to ako urážku, ako nadávku. Zavádzam tento pojem do svojej lexikografie a slovnej zásoby ako nový pojem. Predstavuje človeka, nemorálneho, nezodpovedného, bez súcitu, človeka, ktorého mravnosť retardovala, prípadne sa vôbec nevyvinula. 

Asi všetci vieme, že problém s týraním zvierat a vyhodenými - opustenými zvieratami na Slovensku je aj problém systémový, inštituciálny. Súhlasím, sama som o tom písala pred časom a píšem neustále. Ale nielen, a za tým si stojím. Problém týraných a opustených zvierat na Slovensku je problém morálny, týka sa našich ľudských postojov.

V mojom príbehu - v tomto prípade nejde o žiadne teoretické stanovisko, ani o hru argumentov z útulného kútika mojej pracovne, ale o prax s reálnymi dôsledkami. Hovorí zo mňa smútok, hovorí zo mňa hnev, priznávam. Som sklamaná z našich ľudských stereotypov, pretože pravdou je, že je to problém ľudský a individuálny zároveň. To nie "systém" vyhodí zviera na ulicu, to nie systém, uviaže psa na reťaz a nedá mu nažrať, to nie systém odvráti oči od vyhodeného, zúfalého zvieraťa. To nie systém uviaže psa v lese a nechá ho tam v utrpení zahynúť. Akou úbohou bytosťou môže sa stať človek - sebarealizujúci sa dnešný človek, napĺňajúci svoje konzumné potreby, ktorý nepozná slovko "zodpovednosť", hoci sa každú nedeľu prežehnáva v kostole, nadáva v miestnej krčme na utečencov, na nízke ceny, na susedovu "zelenšiu trávu".....

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?