Z denníka príšeriek: o Adelke, ktorá nestratila krídla

Autor: Andrea Klimková | 3.1.2014 o 11:19 | (upravené 3.1.2014 o 11:25) Karma článku: 11,06 | Prečítané:  534x

Spomienky a listovanie v denníku mojich príšeriek - mojich psích priateľov, ktorý už nejaký ten čas píšem, mi pripomenul deň, keď som spoznala úžasné stvorenie. Písal sa rok 2009... Smutný osud a dramatický príbeh malej Adelky s dvomi amputovanými labkami - prednou aj zadnou - vháňal pred štyrmi rokmi slzy do očí ľuďom na Slovensku aj v Čechách. Dramatický životný príbeh handicapovanej fenočky sme začali písať vo vozňovom depe, kde prežívala medzi koľajnicami po ťažkom úraze a amputácii dvoch labiek, keď sme sa o nej dozvedeli...

AdelkaAdelkaAndrea Klimková

Milá a neveľká, približne trojročná kríženka s múdrym a oddaným pohľadom žila svoj normálny psí život - v rodine. Nevieme o akú rodinu šlo, nevieme aký bol ten jej život predtým a kde, môžeme len predpokladať, že po neželanom nakrytí, skončila Adelka na ulici, alebo ešte horšie - vyhodená pri koľajniciach. Vyhodená, nechcená, smutná, ohrozená všetkým, čo okolitý moderný a zároveň ľahostajný svet pre opustených psíkov prináša, hľadala úkryt, hľadala pomoc človeka. Biologický kompas signalizoval, že potrebuje bezpečný prístav pre šteniatka, ktoré sa hlásili na svet.

Chtiac - nechtiac, utrápená a smutná, bez iného východiska a bez pomoci, ocitla sa v rušňovom a vozňovom depe, kde hľadala bezpečný úkryt pre príchod nového života. V permanentnom riziku, uhýbajúc medzi súpravami nákladných vlakov, prichádzala každý deň k stavadlu, kde jej nechávali vodu, kúsok chleba...

Jedného dňa sa priplazila. Priplazila s krvácajúcimi ranami a kýptikmi na ľavej strane tela. Malá nepozornosť či náhle zľaknutie po prenikavom zvuku trúby? Sekundy neznesiteľnej bolesti a život unikajúci v červenom závoji vsakujúcom do zeme a predstava, čo bude so šteniatkami. NIE! Sekundy, ktoré sa premenili na hodiny, dni a týždne takmer neznesiteľnej a ostrej bolesti spôsobenej kolesami niekoľkotonovej kovovej obludy, bolesť, ktorá neprestávala. Adelka sa centimeter po centimetri plazila do bezpečia, Lížuc si rany, bojovala o život. Musela. Bola však odkázaná na vodu a jedlo, aby sa postarala o svoje malé šteniatka. Kolotoč utrpenia, sebazaprenia, nezlomnej vôle a plazenia sa medzi stavadlo s jedlom a vodou a úkrytom, kde chodila dojčiť svoje bábätká. Jedného dňa prestala chodiť, ostala na obľúbenom mieste pri stavadle hneď vedľa koľajiska v horúčave a prudkom slnku, v daždi či búrke, v čase i nečase.

Keď sme sa o nej úplne náhodne dozvedeli, šteniatka už pravdepodobne nežili, nenašli sa. Adelku sme vystrašenú a v šoku vzali k veterinárovi. Zápal mliečnych žliaz, kýptiky dvoch amputovaných labiek zapálené, bolestivé, kožuštek plný kliešťov a tržných rán, celková podvýživa a vyčerpanie, ale aj obrovská chuť žiť, ktorú som vtedy čítala v jej hnedých zamatových očkách. Odvtedy sme začali písať jej príbeh spolu a ja som verila, že bude písaný už len farebnými pastelkami.

AKO? To sme v tej chvíli ešte nevedeli, ale vedeli sme, že po Adelkinom vybojovanom a namáhavom zápase, ju nemôžeme poslať na druhý breh rieky Styx.

Adelka sa stala súčasťou našej rodiny a veľa ma naučila. Dodnes žije s nami a je súčasťou našej svorky aj rodiny. Adelka, dvojlabková fenka, ktorá so mnou pravidelne cestuje do zahraničia, ktorá mi robí spoločnosť pri príprave do zamestnania, pri výchove šteniatok z ulice, múdra a prítulná, verná priateľka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú dve americké lietadlové lode. Ďalšie môžu čoskoro pribudnúť.

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálne

Policajti by mali mať kvalitnú výbavu.

KOMENTÁRE

Ťapákovci uvažujú o lapaní kotlebovcov

Kotlebovcom vraj percentá porastú. Tak radšej seďme a buďme.


Už ste čítali?