Príbeh o pustošení Zeme (?)

Autor: Andrea Klimková | 30.7.2014 o 14:40 | Karma článku: 3,50 | Prečítané:  480x

Mám pocit, že diskusie o ekologických a environmentálnych problémoch  v súčasnej dobe pokračujú formou zápasu o verejnú mienku. V polemike dvoch názorových táborov, na strane jednej ekológov, etikov, ekologických aktivistovochrancov prírody a na strane druhej, proti nim stojacim ekoskeptikom sa často využívajú spôsoby ako je znevažovanie osoby, obviňovanie, či skrytá persuázia (presviedčanie). 

Ekoskeptici spochybňujú reálnosť ekologickej krízy a verejnosti je podsúvaný názor, že ide o falošný ekologický alarmizmus (častotakto reagujú  ekonomickí experti, či politici), alebo snahy vyvolať ekologickú paniku. V médiách sa udomácnil aj  výraz ´ekologická loby´.

Občas sa mi naozaj žiada vykríknuť... „Čo to dočerta so Zemou robíme?“ Lenže úcta k Zemi už nestačí. Už nestačí hovoriť o hodnotách prírody. Tak ako nestačí mať lásku k Zemi a rozplývať sa na nad krásou Vysokých Tatier pre lokálny manažment ekosystémov, tak ako nestačí „turistické poznanie“ lesa pre záchranu jeho biodiverity, tak je potreba viac, než len úcta k prírode, rešpekt voči živému a neživému. Verte mi, naozaj viac. Prečo?

Príbeh  o ľudskej emancipácii, pokroku a slobode, o technologických úspechoch sa za posledných dvesto rokov, či chceme, alebo nie, stal zároveň príbehom o pustošení Zeme. Technologicky a informačne transformovaná kultúra napreduje, morálne máme tendenciu ostať tradičnými, tzn. fungujú,  respektíve NE-fungujú tradičné antropocentrické pravidlá.

Tradičné chápanie človeka, ktorý je na vrchole biotickej pyramídy ovplyvňuje naše vnímanie, naše rozhodovanie aj konanie. Ekologickú krízu si bežne racionalizujeme a zámerne intelektualizujeme, čo sú  najbežnejšie obranné mechanizmy podľa environmentálnych psychológov. Racionalizujeme vtedy, ked si vytvárame atraktívne zdôvodnenia nášho konania, napríklad zbytočné nákupy zlacneného tovaru (tovaru v akcii) nikdy v skutočnosti lacnejšími nie sú – z environmentálneho a sociálneho  hľadiska sú veľmi drahé). Intelektualizujeme  tým, že nepripúšťame vlastný podiel na jej spôsobovanie a vytvárame si tak emocionálny odstup: „to nie ja“, vravíme si, ale úplne samozrejme trávime v supermarketoch celé víkendy, vyhadzujeme množstvo potravín a volíme tých, ktorí nám poskytujú ilúziu trvalej udržateľnosti.

Ako individualizovaní aktéri vlastne nepripúšťame, že sme súčasťou Titanicu, ktorý smeruje ku dnu, že ide o „tragédiu spoločného“ – koncept, s ktorým prišiel Garrett Hardin v roku 1986.

Vlastne si ani neuvedomujeme, že konflikty medzi štátmi, etnickými skupinami sú zdrojom napätia a sporov a zápasmi o vodu, energiu, bezpečné životné prostredie pre život. Mnohé oblasti sveta budú už čoskoro suchom a nedostatkom vody generovať milióny migrantov a podobne to bude vďaka zvyšujúcej sa hladine morí. Medzinárodná federácia červeného kríža odhaduje počet environmentálnych utečencov  na viac ako 5000 denne a po Olympiáde v Soči čo Majstrovstvách sveta vo futbale v Brazílii, ich je iste oveľa viac. Ako sa nás to týka? V dôsledky zmien klímy, úbytku biodiverzity, či prístupu k vode bude EÚ a teda aj Slovensko čeliť veľkej medzinárodnej migrácii. Sme pripravení a schopní absorbovať prúdy ľudí, vysporiadať sa multikultúrnosťou, s kapacitnými limitmi...

Zmeny životného prostredia a naša environmentálna zraniteľnosť sú zároveň otázkami, nakoľko sme pripravení splatiť a splácať účet technoevolúcii, trhovým mechanizmom, rýchlo napredujúcej vede (v podobe reprodukčnej modifikácie, reprogenetike, nanotechnológií, kybergizácii...) Za odbornými pojmami sa schováva zaobchádzanie s človekom, zvieraťom nie ako so subjektom s vlastnými prežívaním, ale ako s objektom vedy, manipulácie, pokroku, biznisu, ako s číslom v poradí, inštrumentom.

Sú to úlomky a útržky toho, čo mení príbeh Zeme, príbeh človeka do možno nesúvislého a chaotického, neusporiadaného  monológu v mojej hlave.

Čo nám pomôže? Ako už kedysi dávno predznamenal Josef Vavroušek: „Já jsem záměrne šel tam, kde problémy životního prostředí a lidstva je možné spojovat, zejména v sociální oblasti. To není otázka přírodovědná. Přírodní věda nám poskytuje základní informace o tom jak funguje příroda, technika umožňuje hledat technické řešení, ale klíč k tomu je v sociálních vědách, počínaje filozofii, přes psychologii, sociologii..“ a ja dodávam, aj v aplikovanej etike, ekologickej a environmentálnej etike zvlášť, kam som šla ja.

Predsa mám otázku. Na ktorej strane stojíte? Skúste hľadať odpoveď,  alebo možno ju máte a je pre Vás jasná a zrozumiteľná.

Disponujete teda ekologickým „JA“, tzn. pociťujete prepojenie medzi Ja  a inými ľuďmi, inými formami života a celou planétou, alebo stojíte na strane ekoskeptikov?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

SVET

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.


Už ste čítali?