O prienikoch etiky a umenia, aj o divadle študentov aplikovanej etiky

Autor: Andrea Klimková | 20.12.2016 o 11:10 | Karma článku: 10,17 | Prečítané:  6445x

Dnes si už nekladieme otázky „čo je etika“, ale „ako“ nám môže pomôcť v dnešnom zložitom a pluralitnom, konfliktami a krízami poznačenom svete.  Verte či nie, veľkým nástrojom morálneho dobra je predstavivosť, morálna predstavivosť

Prečo divadlo? Túto otázku som dostala mnohokrát, z rôznych strán. Okrem štandardného, odborného prístupu a vzdelávacích ciest, pracujem so študentkami a študentmi aplikovanej etiky novým spôsobom a využívam performanciu alebo akčné umenie na interpretáciu morálnych problémov, dilem, či prípadov. 

Etika spojená s umením je/môže byť posolstvom, komunikáciou, avantgardou spoločnosti, kladie otázky, predstavuje pýtanie sa, interpretuje a komunikuje pálčivé problémy v spoločnosti. Poskytuje imaginatívne návrhy, ktoré nemusia byť len poetickou cestou v mene krásy, ale cestou k dobru. Nemusí byť len vznešenou cestou k ideálom, akou je napríklad klasická hudba, ale aj praktickou cestou a odvahou pomenovať  nemorálne v týchto náročných časoch. Autorské divadlo študentov aplikovanej etiky má ambíciu umožniť a zdieľať novým spôsobom fiktívne, či celkom skutočné projekty pre ľudské šťastie. Pod vplyvom umenia inak vnímame prostredie i ľudí okolo seba.

Ak by sme ste sa ma opätovne opýtali, prečo divadlo? Mohla by som argumentovať aj tým, že obohacovanie nášho morálneho charakteru (povedané tak rortyovsky) nesúvisí s rastom racionality, ako skôr so zvyšovaním citlivosti, prehlbovania schopnosti reagovať na potreby rozmanitých ľudí, zvyšovať citlivosť na utrpenie. Dnes už celý rad výskumov dokazuje, akú sociálno-motivačnú funkciu majú emócie. Nedávajú sa už do protikladu s racionalitou, skôr naopak. Ukazuje sa, že silné príbehy dokážu meniť svet, pomáhajú pri etickom rozhodovaní, pri  ujasňovaní si hodnôt. Ako ich však vyrozprávať tak, aby boli príbehmi dobrého života, dobrej praxe, aby sa stali skutočnou emotívnou silou individuálneho morálneho rozhodnutia. Rozprávanie príbehu umocňuje, motivuje, podnecuje, nabáda. Etika podaná ruka v ruke s umením má väčšiu silu, než akékoľvek morálne pravidlá. Môže byť emocionálnym spôsobom stretávania sa so svetom, s ľuďmi. Môže byť  jednou z ciest novej etiky.

A do tretice, prečo divadlo? Vychádzame aj z toho, že každá morálna situácia je konkrétna, unikátna, živá a každá mravnosť začína riešením tejto situácie. Naša vzájomná závislosť predstavuje nielen morálne vzťahy, ktoré sú dynamické a nie statické, nemenné, ale aj to, že človek  nie je exkluzívne a izolované „JA“. Náš životný príbeh je príbehom spolu s inými. Bez priateľstva, lásky, súcitu, sympatie, komunikácie, kooperácie, spravodlivosti by bol zbavený všetkého, čo dáva hodnotu životu. Život  v dobrej spoločnosti, či dobrý život sa deje v transakcii a spoločná skúsenosť je sociálnym médiom v aktoch „dávania a prijímania“. 

Autorské hry a performancie divadla Ďalekohľad:

  1. Interview s aplikovanou etikou. (PROEDUCO, 2015)
  2. Denník bez hraníc ( príbeh odohrávajúci sa na nemenovanom európskom letisku o sestrách vracajúcich sa z detskej nemocnice v Južnom Sudáne... Košice, 2015)
  3. O ostrove zrkadliacich jazier a delfínke Kalamitke (ekopríbeh pre deti, vystúpenie sa realizovalo na Deň detí Magistrátu mesta Košice, 2016)
  4. Viac, než len ľudský svet (na verejnej diskusii Na zvieratách záleží v Košiciach), 2016
  5. LISTY PRE ANTROPOCÉN (napoly fiktívny príbeh troch skutočných žien, vedkýň a aktivistiek, ktorým záležalo  na dobre a morálnej kultivácii spoločnosti a ktoré píšu listy súčasných generáciám: Rachel Carson, Diane Fossey a Maria Montessori)

Paradoxne, existujú názory, že tým, že sme etiku inštitucionalizovali, že ju štandardizujeme, zavádzame ako formálne pravidlá, že ju obliekame do formálnych systémov a ohraničujeme, prípadne ostáva výlučne v role etickej teórie, akoby sme ju ochromovali, alebo oslabovali jej silu. Prečo nestačí, aby bola formálnym pravidlom? Ak vychádza zo skutočne vnútorného pocitu, z morálneho presvedčenia a subjektívneho hodnotenia, má väčšiu silu, než formálne dodržiavanie pravidiel. O osobnej sile presvedčení v našom regulovanom svete už písali mnohí. Naše morálne presvedčenia vznikajú  vo výmene – v rôznych transakciách, v našom konaní. Každé konanie je v sieti vzťahov a umenie môže posilňovať etiku. Verte či nie, ukazuje sa, že je to tak.

Dobrý deň Vám všetkým priatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Američania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú dve americké lietadlové lode. Ďalšie môžu čoskoro pribudnúť.

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálne

Policajti by mali mať kvalitnú výbavu.

KOMENTÁRE

Ťapákovci uvažujú o lapaní kotlebovcov

Kotlebovcom vraj percentá porastú. Tak radšej seďme a buďme.


Už ste čítali?